CARITAS CHRISTI

     SEKULÁRNY INŠTITÚT PÁPEŽSKÉHO PRÁVA PRE ŽENY

Čo hľadáš?

Cestu, na ktorej by si odpovedala na Božie volanie: Chceš mu darovať celý

svoj život. A si si istá, že On by  ťa chcel mať tam, kde si, v tvojom povolaní,

v tvojej rodine, v tvojom životnom prostredí ...

Aj my sme pocítili rovnaké volanie a pokúsili sme sa na neho odpovedať

v  Caritas  Christi.

Kristova láska nás uchvátila a my Mu chceme darovať celý svoj život:

• ako laičky
• svoje krstné zasvätenie žijeme v celibáte, ktorý sme si zvolili z lásky

k Nemu

• v cirkvi a pre cirkev
• skryté s Kristom v tajomstve Otca
• v sesterskom spoločenstve

Toto rozhodnutie je odpoveďou na všetky aspekty volania a vedie nás

k prehlbeniu celistvosti nášho života.

Kto sme?

Caritas Christi od začiatku chcela byť univerzálnou v každom zmysle

tohoto slova.

Sme katolícke laické kresťanky žijúce vo všetkých povolaniach a prostrediach

na všetkých kontinentoch.

• Pre svoju veľkú rozmanitosť možeme spoločne poukázať na povolanie

všetkých ľudí k svätosti

• Naše povolanie nás stavia ako kontemplatívne a apoštolské laičky

doprostred celosvetového poslania cirkvi.

• Ostávame vo svojom prostredí, kde napĺňame povinnosti,

zodpovednosti a služby, ktoré sú spojené s našim špeciálnym poslaním,

ktoré má svoje korene  v krste:

svedčiť o Kristovi svojím životom a svojou prítomnosťou

na všetkých miestach a vo všetkých situáciách sveta.

•  Preto zachovávame – keď nie je nič doležité proti – diskrétnosť /mlčanie/

 o svojom darovaní v Caritas Christi..

• Žijeme celkom a úplne ako laičky,  nemáme žiadne spoločné diela, alebo

spoločné domy a od spoločenstva neočakávame v žiadnom  životnom

postavení finančnú podporu.

Ako a akým duchom žijeme?

• Kristus nás volá, aby sme ostávali v Ňom ako On ostáva v nás. Vťahuje nás

do svojej vlastnej modlitby a dáva nám žiť zo svojho Ducha.

• V sesterskom spoločenstve si navzájom pomáhame žiť v tomto duchu.

Toto žité spoločné povolanie , ktoré je vyjadrené v pravidlách Caritas Christi

vytvára medzi nami sesterské spojenie.

• Nežijeme spoločne, ale pravidelne sa schádzame.
• Osobné doprevádzanie a výmena /dialóg/ v skupinách nám dovoľujú

s ohľadom na naše rozmanitosti prehlbovať denne odpoveď na Božie volanie.

Aké sú etapy cesty v Caritas Christi?

• Počiatočná trojročná formácia slúži k rozpoznaniu povolania do Caritas

Christi a  k vyskúšaniu, či zodpovedá počiatočnému volaniu.

• Uskutočňuje sa v danom životnom prostredí prostredníctvom rozhovorov a 

vždy je prisposobená skutočným  životným okolnostiam  a osobnému

povolaniu.

• Potom nasledujú ročne obnovované záväzky až k definitívnemu spojeniu:

k cirkvou uznanému darovaniu.

ZALOŽENIE A ROZŠÍRENIE CARITAS CHRISTI

V počiatkoch Caritas Christi stoja dve celkom nevšedné osobnosti:

laická kresťanka Juliette Molland /1902 – 1979/ a dominikán P. Jozef Mária

Perrin /1905 – 2002/.

Juliette Molland sa narodila na začiatku minulého storočia v malej dedinke

v blízkosti Avignonu vo Francúzsku. Tam prežila celý svoj život.

Je  to silná a  veľkorysá osobnosť, jej inteligencia je plná života. Pracuje

v rodinnom podniku, slúži svojej obci a farskému spoločenstvu. Pracuje ako

katechétka, zakladá skupiny kresťanskej poľnohospodárskej mládeže, organizuje

slávnosti a divadelné predstavenia, na ktorých sa podieľa celá dedina.

Posobí aj v obecnom zastupiteľstve.

Po dlhej ceste duchovného hľadania rozpoznáva Julietta celkom zreteľne

volanie žiť celkom odovzdaná Bohu, bez toho však, aby opustila „svet“.

Pýta sa, či je to vobec možné.

V roku 1936, keď mala 34 rokov, stretáva sa s P. J. M. Perrinom a hovorí s ním

o svojej túžbe a o svojich pochybnostiach. Obidvaja poznávajú, čo im uložil Boh,

založiť to, čo Julietta nazýva „Laický rád“. Spoločne, krok za krokom, určujú

charakteristické rysy takéhoto povolania. Spája sa s nimi niekoľko mladých žien,

ktoré sa cítia povolané odovzdať sa celkom Bohu vo svete.

Prvých desať členiek tejto malej skupiny hľadania koná spoločné exercície a  

4. augusta 1937 pri svätej omši každá z nich sa zasväcuje Bohu, aby uskutočnili

toto nové dielo, keď je to  JEHO vôľa .

16.júna 1939 na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa deväť žien

v prítomnosti biskupa z Marseille definitívne zaväzuje v „Misionárskej únii

malých sestier sv. Kataríny Sienskej“, ktorá neskor bola nazvaná „Únia Caritas

Christi“. Juliette Molland sa stala prvou zodpovednou Únie.

Po niekoľkých rokoch Julietta cíti hlboko vo vnútri, že jej úloha ako

spoluzakladateľky s P. Perrinom je skončená. Rezignuje na svoje miesto

zodpovednej a prenecháva iným zodpovednosť riadiť inštitút a učiniť ho

známym vo svete. Po tomto rozhodnutí žije svoje povolanie v Caritas Christi

v ústraní a tichu.

6.augusta 1979 na sviatok Premenenia Pána Julietta po dlhej nemoci umiera.

Odpočíva na cintoríne v Noves, vo svojom rodisku.

V roku 2002 členky Caritas Christi po celom svete oslávili sté výročie

od jej narodenia.

Inštitút sa rýchlo rozšíril do všetkých piatich kontinentov.  Teraz existuje

v 40 krajinách. Členky pochádzajú z roznych kultúr, mentalít, životných

prostredí atď. Ale napriek všetkým rozdielnostiam ich životného postavenia

všetky sa cítia hlboko spojené spoločným povolaním v Caritas Christi:

Byť prítomné a spojené so všetkými skutočnosťami sveta „ostávať v Božej láske,

aby Ho milovali a posobili k tomu, aby bol milovaný tam, kde sú postavené ...“

/por. 1. čl. Pravidiel/.

P. J. M. Perrin, spoluzakladateľ, mnoho rokov podporoval a kňazsky sprevádzal

Caritas Christi    Vo svojej službe ukazoval stále znovu a s naliehavosťou na

„nekonečnú Božiu lásku ku všetkým ľuďom a na to, že všetci kresťania sú

povolaní k svätosti“.

Posledné roky svojho života strávil – od mladosti so slabým zrakom , neskor veľa

rokov slepý – u „Malých sestier chudobných“ v Marseille a pokojne zomrel

13. apríla 2002 vo veku 96 rokov. Pochovaný je na cintoríne jaskyne „Sainte Baume“.

DOLEŽITÉ ŽIVOTNÉ ÚSEKY CARITAS CHRISTI

4.augusta 1937:        Prvých desať sa zaväzuje Srdcu Ježišovmu                                                                                                

16.júna 1939:           Uskutočňuje sa prvé darovanie pred biskupom z Marseille

Turíce 1944:              Biskup z Marseille potvrdzuje Konštitúcie „Únie Caritas         

                                Christi“.

6.decembra 1950:  „Únia Caritas Christi“ je potvrdená ako inštitút diecézneho

                                 práva.

19.marca 1955:       Dekrétom Posvätnej kongregácie pre rehoľníkov stáva sa

                                 „Únia Caritas Christi“ sekulárnym inštitútom pápežského  

                                 práva.

19.marca 1979:      Posvätná kongregácia pre rehoľníkov a sekulárne inštitúty

                                 schvaľuje po 2.Vatikánskom koncile obnovené konštitúcie

                                 Caritas Christi.

Kontakt:    P.František Petrík

                     Komenského 13

Cz – 771 00 Olomouc

Tel.: +420 777 007 851

POSLANIE  SEKULÁRNEHO   INŠTITÚTU  CARITAS  CHRISTI 

Kto sme?

Caritas Christi je sekulárny inštitút aprobovaný Cirkvou. Do inštitútu sú

prijímané ženy vo veku 20 – 45 rokov (slobodné alebo vdovy), ktoré chcú

odovzdať svoj život Bohu uprostred sveta. Týmto povolaním boli oslovené

laičky mnohých národností. Medzi nami je rozdielnosť  kultúr, mentalít a

perspektív. Čo nás spája je láska k Bohu, darovaná každej jednotlivej z nás.

Boh nás povolal  k životu s ním a pre neho uprostred sveta. Na jeho lásku sme

odpovedali slobodne zvoleným rozhodnutím žíť dokonale svoj krst, pre Cirkev,

vo svete. Boh nás miluje omnoho hlbšie než my jeho. Poslaním Caritas Christi je

zapáliť túto lásku vo svete, milovať druhých tak, ako ich miluje Boh a pôsobiť,

aby aj oni Boha milovali.

Ako to môžeme žiť ? 

Sme laičky a žijeme ako iné laičky, jedna medzi ostatnými. Nič nás od nich nedelí.

Náš všedný život je miestom, kde stretávame Boha. O čo sme požiadané v malom

alebo vo veľkom, tam platí stupeň lásky,  ktorú do toho vkladáme. Pro nás je

dôležitějšie byť než konať.

Sme otvorené pre ľudí kdekoľvek pracujeme, v našich povolaniach, v našom

rodinnom prostredí,  s priateľmi, v odborových organizáciách, v politike,

v bydlisku, vo farnosti,  ve službe Cirkvi … Milujeme tento svet, pretože svet je

milovaný Bohom. Svet je božské miesto, na ktorom Boh očakáva moju spoluprácu.

Žijeme v solidarite so svetom v jeho nádejách, radostiach i starostiach.

Máme poslanie budovať spoločnosť respektujúcu každého človeka, vybudovanú

na spravedlivosti a mieri. Keď sa musíme rozhodovať v závažných otázkach ako je

globalizácia a prostredie,  alebo aj v malých veciach, zo srdca sa pokúšame mať

rovnaký úmysel,  pre ktorý prišiel Boží Syn na svet. Snažíme sa vyrovnať každú

nespravodlivosť a hľadať pravdu, krásu a dobro. Nehovoríme, že by sme mohli

ponúknnuť riešenie na všetky problémy. Každé prostredie,  v ktorom ľudia žijú

a umierajú,  je pre nás príležitosťou vydávať svedectvo o Božom záchrannom

konaní. Svojím životom chceme byť  Božím posolstvom; chceme byť svedky Božej

lásky,  zrkadlom a svetlom v našom vlastnom okolí.

Chceli by sme byť kvasom, soľou  a svetlom, aby  bol svet premenený zvnútra,

aby sa stal dobrým domovom pre všetkých. Chceli by sme byť svedkami

Zmŕtvychvstalého,  výrazom Božieho ÁNO k životu tým, že žijeme v nádeji

a dôvere. Chápeme sami seba ako MOST mezi CIRKVOU a SVETOM. Chceli by

sme, aby tí, ktorí zdieľajú náš život, zažili Kristovu lásku a vedeli , že On je im

blízko. Chceli by sme, aby vedeli, že Cirkev povstala z lásky a aby láska k Cirkvi

rástla. Podieľame sa tiež na všetkom, čo sa jej týka, nech je to ťažké, bolestné či

obnovujúce. Naše povolanie nás zavádza do srdca Cirkvi, ktorá je znamením a

prostriedkom intimného spojenia ľudstva s Bohom. Vo svojej donácii dávame

Bohu sami seba pre Cirkev. Náš každodenný život nás zjednocuje s Cirkvou a

každodenná modlitba za Cirkev je životne dôležitá pre naše povolanie.

Ako nám môže pomáhať naše povolanie v Caritas Christi takto žiť ?

Odpovedáme na Božie volanie slobodnou voľbou žiť celkom pre Boha a s Ním.

Ideme společne s ostatnými ženami, ktoré odpovedeli na Božie volanie a žijú to

isté povolanie. Skrze nich dostávame pomoc a odvahu žiť toto povolanie.

Spoliehame vo všetkom na Boha a táto voľba nás pozbudzuje úplne a celkom mu

dôverovať. Žijeme obklopené jeho láskou s prianiem páčiť sa mu vo všetkom.

Celé svoje JA dávame Bohu jako dar (DONÁCIA). Sľubujeme žiť v celibáte, aby

v nas mohla rásť Božia láska. Kristus, ktorý v nás žije, je prítomný vo svojom ľude.

Kristus, ktorý v nás žije, nám pomáha poznať samých seba a stať sa osobou, kterú

by chcel mať v nás. Radujeme sa z toho, že objavujeme bohatstvo našej ľudskej

osobnosti. Prijímame ale aj svoje slabosti a hranice, s dôverou v lásku Boha, 

ktorý nás prijíma také aké  sme a je stále pripravený nám odpúšťať.

Žijeme v otvorenosti a vďačnosti a sme si vedomé, že sme všetko prijali od Boha.

Prijímame zodpovednosť, ktorá nám ukladá:  byť pozorné na potreby sveta a

prispieť  k zmene toho, čo musí býť zmenené.

Boh nás volá tam, kde sme. A On si nejen praje náš jednoduchý život, ale aby sme

tam boli hlboko zapojené: aby sme boli pozorné ku všetkým, ktorých tam

stretávame a na každodenné udalosti a problémy. Snažíme sa rozvíjať svoje

schopnosti a vlohy a tak vedieť odpovedať na požiadavky sveta.

Vo svete, kde sa neustále mení úloha žien, sexuálne predstavy a sociálne

skutočnosti, musíme kreativne a s rozlišovaním hľadať cestu  ako vierohodne žiť 

celibát. Každá členka Caritas Christi preberá zodpovednosť za svoj vlastný život

a svoje rozhodnutia. Vo svetle evanjelia a následováním Kristovho príkladu vidí

každá všetko čo má, ako dar Otca, ktorý používa podľa jeho vôle.

Kľúčovým slovom nášho života je láska. Žijeme hlboko zakorenené v Bohu.

Čím viac sme zjednotené s Kristom, tým viac môžeme stvárňovať evanjelium

svojím svedectvom, naším životom – celkom odovzdané Bohu uprostred sveta.

V modlitbe sa snažíme vidieť svet  ako ho vidí  On. Stále viac a viac sme

pronikané jeho Duchom a všetko prinášame  Otcovi: radosť, nadej, utrpenie,

chudobu, omedzenie, problémy, bolesti. Náš život sa stáva modlitbou. 

Modlitba  je láska. Konanie je láska. Nedeli sa. Náš život je láska.

So společenstvom Caritas Christi prehlbujeme svoj život modlitby:

• sama a v spoločenstve
• v osobnej a společnej modlitbe, v chvále a vďakyvzdávaní
• v mlčaní a načúvaní a v rozhovore s Božím slovom v Písme svätom
• v meditácii a adorácii
• ve sviatostiach spásy a odpustenia
•  

Denne sa zjednocujeme s veľkým aktom vďakyvzdávania Cirkvi v Eucharistii,

aby sme mohli byť premenené Božím slovom a vtiahnuté do dokonalej obety,

ktorou Kristus vykúpil svet. Často obnovujeme „ÁNO“ Bohu, ktoré sme

vyslovili v deň donácie. Nasledujeme Máriu. Jej „ÁNO“ bolo nesené vierou a

ona je žila až do konca s odvahou a radosťou.

Od Márie sa učíme žiť, učíme sa milovať Ježíša a následovať ho.

Od Kateríny Sienskej sa učíme, ako žiť hlboko spojené s Ježíšom v skutočnosti

nášho všedného života, a ako s odvahou žiť ako aktívna a náročna členka Cirkve.

 Hore